alebo pár slov o prenikaní astrológie do spoločenského vedomia.
Na astrológiu sa možno pozerať z viacerých hľadísk. Niektorí ju prirovnávajú k náboženstvám, akoby jej bolo možné viac alebo menej veriť. Protirečia tomu niekoľkotisícročné dejiny astrológie, v priebehu ktorých pozitívne ovplyvňovala vývoj mnohých vyspelých kultúr. Základné pravidlá astrológie nemajú nič spoločné s veštením z kávy, alebo s intuíciou. Ich správnosť možno overiť.
V období racionalizmu a osvietenstva bola astrológia veľmi zaznávaná. Ešte začiatkom tohto storočia pripadal na 5000 ľudí (v Nemecku) len jeden, ktorý vedel v akom znamení sa narodil. V súčasnosti to už vie približne 70 % obyvateľstva.
Hlavným oponentom astrológie bolo v minulosti náboženstvo. Dnes ho nahradila oficiálna veda. Pritom už niekoľko desaťročí sú známe výsledky výskumu francúzskeho psychológa a štatistika Gauguelina, ktorý na desaťtisícoch horoskopov overil správnosť astrologických pravidiel, určujúcich súvislosti medzi nimi a charakterovými vlastnosťami i voľbou povolania príslušných osôb. Tieto výsledky boli spočiatku spochybňované a neskôr znovu overované zrejme s kladným výsledkom, pretože oponenti astrológie ďalej neprotestovali. V súčasnosti bývame svedkami diskusií o vedeckosti alebo nevedeckosti základov astrológie. Avšak ani protivníci ani zastánci astrológie nie sú s jej podstatou a pravidlami dostatočne oboznámení.
V období racionalizmu a osvietenstva bola astrológia veľmi zaznávaná. Ešte začiatkom tohto storočia pripadal na 5000 ľudí (v Nemecku) len jeden, ktorý vedel v akom znamení sa narodil. V súčasnosti to už vie približne 70 % obyvateľstva.
Hlavným oponentom astrológie bolo v minulosti náboženstvo. Dnes ho nahradila oficiálna veda. Pritom už niekoľko desaťročí sú známe výsledky výskumu francúzskeho psychológa a štatistika Gauguelina, ktorý na desaťtisícoch horoskopov overil správnosť astrologických pravidiel, určujúcich súvislosti medzi nimi a charakterovými vlastnosťami i voľbou povolania príslušných osôb. Tieto výsledky boli spočiatku spochybňované a neskôr znovu overované zrejme s kladným výsledkom, pretože oponenti astrológie ďalej neprotestovali. V súčasnosti bývame svedkami diskusií o vedeckosti alebo nevedeckosti základov astrológie. Avšak ani protivníci ani zastánci astrológie nie sú s jej podstatou a pravidlami dostatočne oboznámení.
Najčastejšie sa namieta, že astrológia musí byť nesprávna preto, lebo:
- planéty sa už dávno nenachádzajú tam, kde astrológovia predpokladajú
- astrológovia vychádzajú z toho, že Slnko sa otáča okolo Zeme, ale každé dieťa vie, že je to naopak
- planéty sú od Zeme príliš vzdialené na to, aby mohli mať nejaký účinok
- už dávno sa vie, že charaktery ľudí sú dané dedičnými vlastnosťami a ich výchovou.
Aj z týchto námietok vyplýva, že tí, čo ich vznášajú o skutočnej astrológii vedia len veľmi málo.
Počiatky a vývoj astrológie
Podobne ako nepoznáme objaviteľa ohňa, prípadne vynálezcu kolesa, nevieme ani, kto a kde sa začal prvýkrát zaoberať súvislosťami medzi polohami a pohybmi nebeských telies a ich vplyvom na priebeh a udalosti života na Zemi. Astrológia sa vyvíjala súbežne vo viacerých kultúrach resp. územných oblastiach a jednotlivé jej smery sa vzájomne dopĺňali, prípadne si v niečom protirečili. Korene západnej a indickej astrológie nachádzame v 3. tisícročí pred n.l. v sumersko-babylonskej kultúre Mezopotámie. Vtedajšia astrológia sa nezaoberala osudom jednotlivcov, ale zaujímali ju prognózy pre jednotlivé krajiny. Neboli ešte známe zvieratníkové znamenia a vychádzalo sa najmä z konštelácií Mesiaca. Až oveľa neskôr sa začali zostavovať individuálne horoskopy. Najprv len pre kráľov, neskôr i pre bohatších záujemcov.
V Ptolemaiovom diele "Tetrabiblos" napísanom v 2. storočí n.l., sú už popísané pravidlá pre výpočet i výklad horoskopov a považujeme ho za základ klasickej astrológie. Na dnešnú podobu astrológie mali vplyv aj grécke a arabské práce najmä z oblasti matematiky. Hlavnou úlohou starovekej astrológie v Grécku aj v rímskej ríši bolo určovanie dĺžky života. Keďže astrológia sa vtedy uznávala viac ako dnes, mali takéto výroky aj značný politický význam. V stredoveku, podobne ako predtým v Grécku povolanie astronóma a astrológa splývali. V období rokov 1450 až 1650 zaznamenala astrológia značný vzostup, keď sa stala neodmysliteľnou súčasťou štandartnej učebnej látky vtedajších univerzít.
V Ptolemaiovom diele "Tetrabiblos" napísanom v 2. storočí n.l., sú už popísané pravidlá pre výpočet i výklad horoskopov a považujeme ho za základ klasickej astrológie. Na dnešnú podobu astrológie mali vplyv aj grécke a arabské práce najmä z oblasti matematiky. Hlavnou úlohou starovekej astrológie v Grécku aj v rímskej ríši bolo určovanie dĺžky života. Keďže astrológia sa vtedy uznávala viac ako dnes, mali takéto výroky aj značný politický význam. V stredoveku, podobne ako predtým v Grécku povolanie astronóma a astrológa splývali. V období rokov 1450 až 1650 zaznamenala astrológia značný vzostup, keď sa stala neodmysliteľnou súčasťou štandartnej učebnej látky vtedajších univerzít.
V období racionalizmu a zvlášť v období po tridsaťročnej vojne bola astrológia skompromitovaná najmä bezohľadnými šarlatánmi natoľko, že nebolo možné verejne sa k nej hlásiť bez ujmy na spoločenskej povesti. Oživenie záujmu o astrológiu začína až v 20. storočí, v súvislosti s dielami Brandlera-Prachta, zameranými okrem iného aj na rozširovanie poznatkov o astrológii formou kurzov. Vznikali astrologické spoločnosti, ktoré sa neskôr zjednotili. Ich cieľom bolo aj udržovanie odbornej úrovne astrológov. V období rokov 1920 až 1930 priniesli ďaľšie oživenie diela Wittesa a Siegrunsa, ďalej R. Ebertina a C. E. Kühra. Významným astrológom bol aj A. Leo. Za fašizmu bola astrológia zakázaná a mnohí na toto obdobie doplatili životom. Bola zničená prevažná časť astrologickej literatúry.
Škodlivé následky tohto obdobia sa ani dosiaľ celkom neprekonali. Záujem o astrológiu začína ožívať až začiatkom sedemdesiatych rokov, najmä zásluhou anglickej a americkej astrologickej literatúry. Náplň astrológie sa však čiastočne mení. V dôsledku využívania pomocných tabuliek a počítačov na spracovanie podkladov pre zostavovanie horoskopov sa kladie menší dôraz na matematicko-astronomické znalosti. V oblasti výkladu horoskopov silnie tendencia venovať sa psychologicky orientovanému výkladu a čiastočne sa ustupuje od prognóz do budúcnosti, ktoré boli v poslednom období významnou zložkou výkladu horoskopov.
Škodlivé následky tohto obdobia sa ani dosiaľ celkom neprekonali. Záujem o astrológiu začína ožívať až začiatkom sedemdesiatych rokov, najmä zásluhou anglickej a americkej astrologickej literatúry. Náplň astrológie sa však čiastočne mení. V dôsledku využívania pomocných tabuliek a počítačov na spracovanie podkladov pre zostavovanie horoskopov sa kladie menší dôraz na matematicko-astronomické znalosti. V oblasti výkladu horoskopov silnie tendencia venovať sa psychologicky orientovanému výkladu a čiastočne sa ustupuje od prognóz do budúcnosti, ktoré boli v poslednom období významnou zložkou výkladu horoskopov.
Čo je vlastne "horoskop"?
Slovo "horoskop" sa skladá z latinského "hora" (= hodina) a z gréckeho "skopein" (= pozorovať, v druhom význame i uvažovať, premýšľať). Zostaviť horoskop, znamená teda pozorovať a posúdiť "kvalitu" času v určitom okamihu, pričom táto "kvalita" je daná postavením planét v tomto čase. Z grafického hľadiska ide o vyhotovenie zjednodušene vykreslenej, ale obsahovo správnej "mapy neba", ktorá sa vypočítava pre určitý časový okamih a miesto na Zemi. Sú v nej zachytené polohy planét, Slnka a Mesiaca. K presnému výpočtu horoskopu je nutné vedieť dátum narodenia, hodinu a minútu (!) ako aj miesto narodenia. Počítačové horoskopy - pokiaľ vychádzajú len z dátumu narodenia - sú už vo výpočtovej časti nepresné a neumožňujú správny výklad.
